Svet už od II. svetovej vojny žije bez veľkej vojny. Mier taký dlhý čas je predsa len neobvyklý, história nepamätá taký dlhý čas bez vojen, je predsa písaná vojnami. Čo tento mier priniesol svetu?
Sovietskemu zväzu priniesol krízu a zánik, nástupnícke Rusko je však života schopné, má totiž všetko čo potrebuje: suroviny, pracovné sily a trhy. A má armádu, ktorá to je schopná ochrániť. Sankcie mu neuškodia a verbálne útoky sú skôr komické ako reálne. Rýchlo zaujalo aj post hráča na globálnej úrovni, o čom svedčí aj jeho angažovanie v Sýrii.
USA sa dlho tešili z víťazstva v studenej vojne, uverili predstave unipolárneho sveta pod ich vedením. Nevšimli si domáce problémy. Dnes sa ich snažia riešiť sankciami, clami a inými obchodnými praktikami. Majú však silnú ekonomiku a nemusia sa obávať nikoho a ničoho.
Čína má tiež dobré vyhliadky, časť surovín musí nakupovať najmä z Ruska a Afriky, no snaží sa s nimi udržovať korektné politické vzťahy. Pracovných síl má dostatok a trhy si získava najmä cenou. Obrovský prebytok v platobnej bilancii si ukladá do nákupu zlata a investovaním v zahraničí.
Európa je na tom horšie, nemá suroviny, musí ich kupovať, čo zdražuje výrobu. Bola predsa zvyknutá brať ich z kolónií zadarmo. Pracovných síl má dostatok, nemajú síce dobrú štruktúru ale to sa dá ľahko napraviť. A napokon zostávajú trhy. Trhy v Rusku si ničí sankciami, trhy v Číne sú nedosiahnuteľné pre nízke ceny, trhy v Afrike sú insolventné, trhy v USA si Američania začínajú chrániť clami. A tak im zostáva iba vnútorný trh. Tento trh zaplavujú jednorazovými výrobkami, výrobkami so zníženou životnosťou a umelo vytvorenou čerstvosťou. Dôsledkom tohto postupu sa Európa stáva veľkým smetiskom na ktorom končia potraviny, jednorazové predmety, televízory, práčky, autá, atď. Najnovšie nás spasí recyklácia, čiže z odpadu urobíme surovinu na nový výrobok, potom výrobok a z výrobku odpad a tak stále dookola. Že je orientácia na vnútorný trh slepá ulica, poukázal už Hitler v diele Mein Kampf.
Slabnúca ekonomická sila má za následok aj slabnúcu politickú moc. V medzinárod- ných vzťahoch totiž platí právo silnejšieho. Európa sa o tom presvedčila napr. pri ponorke vo švédskych vodách. Nielen obvinila, rovno odsúdila Rusko z porušovania teritoriánych vôd Švédska. Rusko odpovedalo, potopte tú ponorku. A zrazu sa ozval skutočný vlastník ponorky – USA. A Európa razom stíchla. Podobný prípad je let lietadla MH17, ktoré havarovalo nad Ukrajinou, európske štáty odsúdili za haváriu lietadla Rusko, to však žiada dôkazy a tak vyšetrovatelia štyri roky predkladajú nové a nové dôkazy, ktoré sú čím ďalej absurdnejšie. Veľkým problémom je aj migrácia, ktorej Európa čelí, nesmie ju zastaviť, dokonca ani pomenovať vinníka. Aj to je dokladom jej politickej slabosti.
Vývoj vždy podliehal cyklickým zmenám, demokracia je známa tým že zhromažďuje majetok, najprv zákonným spôsobom, potom aj nezákonným. Keď už vyčerpá všetky možnosti doma, obráti sa na susedov, začne vojnu. Vojna všetko zničí, zredukuje počet obyvateľov, prinesie nové technológie a všetko môže začať nanovo. Teraz však do tohoto cyklu vstúpili atómové zbrane a urobili vojnu nereálnou. Európa sa ocitla v post demokratickej fáze vývoja a hľadá východisko. Ak ho nenájde, bude čeliť svojmu zániku.