melasjan

Je to jedno mocenské centrum pre celý svet. V historii sa o to pokúšali mnohí, všetci neúspešne. Ľudstvo je však nepoučiteťné, pokúšajú sa o to preto ďaľší a ďaľší, hoci to prináša iba fiasko a nesmierne utrpenie ľudí.

Uvediem len tie najznámejšie pokusy. Egyptský faraón Achtaton  〈Amenhotep lV〉 urobil v 14. stor. pred n.l. náboženskú reformu, ktorej výsledkom bolo monoteistické náboženstvo a on bol jediným zástupcom boha na Zemi. Po ňom vládli ešte jeho syn Tutanchámom a dvaja vojenskí faraóni, Aje II a Haremhab. Potom Egypt upadol do chaosu a neporiadku, stratil svoju samostatnosť a nakoniec aj rasovú identitu.

Ďaľší pokus urobili Židia, zhruba v rovnakom období, vymysleli boha, ktorý im bol podriadený. Dali mu meno Jahve a on určil Židov za vyvolený národ, určený k vládnutiu nad všetkými ostatnými národmi. To sa, samozrejme, nepáčilo „ostatným národom“, ktoré sa potom, v priebehu stáročí, usilovali o likvidáciu tohto náboženstva aj Židov. Posledný veľký pokus urobili kresťania pod vedením Hitlera, v 20. stor. n.l. Židia vytvorili, v 11. stor. pred n.l. vlastný štát Izrael, ktorý prosperoval hlavne z obchodu s koňmi medzi Mezopotániou Egyptom a ťažbou medi v Jordánskych baniach. Ich posledný kráľ Šalamún sa však dostal pod vplyv kňazov a robil nepochopiteľné rozhodnutia, ktoré zapríčinili zánik Izraela. Samostatný štát sa podarilo obnoviť až vroku 1948 n. l.

„Najúspešnejší“ pokus o ovládnutie sveta, aspoň merané počtom obetí, ktorí pri ňom prišli o život, vykonali kresťania, na prelome letopočtov. Prevzali židovského boha Jahveho a vyvolenými sa stali kresťania. Všetci nekresťania dostali na výber, buď sa stanú kresťanmi, alebo zahynú. Kresťania inštutizovali náboženstvo vytvorením úradu pápeža a jeho pomocníkov. Boj proti iným názorom než kresťanským mala na starosti náboženská polícia, inkvizícia. Tá odovzdala hriešnika svetskej moci s poznámkou „potrestať bez preliatia krvi“, čo znamenalo pekelnú smrť upálením. Do cudziny vyslali misionárov, aby tam nemohlo vzniknúť iné ako kresťanké učenie. Abslútnu moc získali v stredoveku a ten sa aj preto nazýva dobou temna, kedy bol akýkoľvek pokrok ľudskej spoločnosti znemožnený. Situácia dospela, po II. svetovej vojne, do stavu, že väčšina európskych štátov má vo svojej ústave prehlásenie, že je nezávislý od žiadnej ideológie a teda ani kresťanskej. Odlišný názor má však cirkev, ktorá presadzuje vlastné záujmy, tak neustále sa vedie boj o charakter štátu. Napríklad Slovensko popísalo zmluvu s Vatikánom, ktorá možno nie je v súlade ústavou. Keď to vytýkali prezidentovi Schusterovi, odpovedal, že on je zodpovedný za podpis zmluvy ale nie za jej obsah. Kritici onemeli úžasom nad takýmto šalamúnakym vysvetlením. Keďže o ústavnosti môže rohodnúť iba Ústavný súd, do hry vstúpil ďaľší neohrozený kresťan, prezident Kiska. Nevymenovaním sudcov Ústavného súdu ho znefunkčnil. Má na to ešte jeden dôvod, pretože do procesu inaugurácie prezidenta zaradil aj cirkevný ceremoniál, čo zrejme tiež odporuje ústave.

Pokušeniu svetovlády neodolal ani Sovietsky zväz, sústo však bolo priveľké a to sa mu stalo osudným. Ostatný veľký pokus vykonali USA. Svoje vedúce postavenie si zaistili svojimi vojenskými základňami po svete, čo je určite lepší argument než aký majú misionári, či propagátori amerických hodnôt. Lenže, dvaja veľkí hráči s hegemóniou USA nesúhlasia, Rusko  a Čína. A majú aj nespochybniteľné argumenty, zbrane hromadného ničenia a nosiče, ktoré sú schopné ich dopraviť do USA. Takže aj tento pokus skončí neúspechom.

V medzištátných vzťahoch nevládne zdravý rozum ani morálka, preto ďaľší vývoj vedia odhadnúť len veštkyne. Mámenie diabla je však veľké a preto o nasledovníkov nebude núdza.