melasjan

Európa nezažila, na vlastnej koži, vojnu už od roku 1945. S výnimkou vojny v Juhoslávii, ktorú sme sledovali len v televízii. Je to neobvyklý stav, predsa len každá generácia, po dlhé  stáročia, zažívala na vlastnej koži strasti vojny.

Lenže vojny majú na ľudskú spoločnosť aj pozitívny vplyv:

– regulácia obyvateľstva. Zredukoval sa počet obyvateľov, hlavne tých „neužitočných“, nezamestnaných, invalidov, sociálne odkázaných. Všetkých, ktorí boli schopní nosiť zbraň, obliekli do uniforiem a poslali na bojisko, ostatní zostali bez lekárskej starostlivosti, lekári sa predsa venovali vojakom na fronte. To sa týkalo aj žien. Klesol počet žien, ktoré rodili deti a tak sa mohli zapojiť do práce vo fabrikách, alebo ako zdravotnícky personál v starostlivosti o vojakov.

-politická jednota. Štáty potrebovali politickú jednotu, buď sa zjednotili dobrovoľne, alebo násilne.

-investície do priemyslu. Investície smerovali do výrobných prostriedkov.

Výsledkom týchto opatrení aj bol nebývalý hospodársky rast. Najväčší rast dosiahli krajiny aj po vojne. Víťazi aj porazení, bez rozdielu. Bolo to zrejme dané tým, že sa tieto opatrenia týkali všetkých. Výsledkom bola, po I.svetovej vojne, druhá priemyselná revolúcia a po II. svetovej vojne, tretia priemyselná revolúcia.

Ako to s týmito opatreniami vyzerá dnes?

-regulácia obyvateľstva. Dosahuje sa antikoncepciou, to je však iba u zodpovedných.

-politická jednota. Pestrosť politického spektra je taká rozsiahla, že jednotlivé štáty majú problém vytvoriť funkčné vlády. Drobenie pokračuje aj na európskej úrovni, odchádza VB, prezident Macron navrhuje viac rýchlostnú Európu, atď.

-investície do priemyslu. Investície smerujú do spotrebného priemyslu a najväčšiu starosť nám spôsobuje či výrobky obsahujú tzv. kazítka.

Za tohto stavu očakávať príchod štvrtej priemyselnej revolúcie je však iba zbožné želanie. Európa sa motá v kruhu a iba čaká čo urobia iní.